Nárok na pomoc v hmotnej núdzi - podmienky priznania príspevku na bývanie

Rovnako ako správny súd, aj kasačný súd zaujíma právny názor, že žalobca nesplnil podmienky priznania príspevku na bývanie, či už podľa § 13 zák. č. 599/2003 Z. z, (za obdobie do 31.12.2013) alebo podľa § 14 zák. č. 417/2013 Z. z. (za obdobie od 1.1.2014).

Obe právne úpravy v podstate zhodne taxatívne vymedzujú, kto má nárok na príspevok na bývanie. Ide o domácnosti, ktorých členovia vlastnia alebo sú spoluvlastníkmi bytu alebo rodinného domu, užívaného touto domácnosťou na bývanie, majú v nájme byt, rodinný dom alebo obytnú miestnosť v zariadení určenom na trvalé bývanie, ktoré domácnosť užíva na bývanie, príp. ak domácnosť býva v zariadení podporovaného bývania, zariadení pre seniorov, domove sociálnych služieb alebo špecializovanom zariadení, ak sa v nich poskytuje sociálna služba plnoletej fyzickej osobe celoročnou pobytovou formou, v útulku, domove na polceste, zariadení núdzového bývania alebo v krízovom stredisku alebo býva v byte alebo v rodinnom dome na základe práva doživotného užívania.

Na žalobcu sa nevzťahuje žiaden z prípadov uvedený v citovaných ustanoveniach. Vlastníkmi bytu č. XX, ktorý sa nachádza na X nadzemnom podlaží v bytovom dome súp. Č.. XXXX X. N. R.G. Y. F. X. H., v ktorom žalobca so svojimi rodičmi býva, sú rodičia žalobcu R. Š. C. J. Š. v celosti. Žalobca nie je nájomcom uvedeného bytu, hoci predložil listinu nazvanú ako „Nájomná zmluva, zmluva o prenájme bytu“ zo dňa 1.10.2013 uzavretú medzi ním a J. Š. ako prenajímateľom. Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania (§ 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ zo zmluvy vyplýva, že byt bude v spoluužívaní vlastníka, resp. spoluvlastníka bytu a tretej osoby, nejedná sa o nájom bytu v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka o nájme bytu. Že žalobca býva v byte spoločne s jeho vlastníkmi je zrejmé nielen z nájomnej zmluvy, ale aj ďalších, žalobcom predložených dokladov (potvrdenia o vyrovnaní záväzkov za nájom), z ktorých dôkazov vyplýva, že J. Š. C. R. Š. ako spoluvlastníci bytu bývajú obaja na adrese uvedeného bytu. Rovnako zo samotnej zmluvy vyplýva, že prenajímateľ sa zaväzuje prenechať nájomcovi do spoluužívania uvedený byt a taktiež, že prenajímateľ je (za určitým účelom) oprávnený vstúpiť do nájomcom užívaných častí bytu. Z predloženej zmluvy tak vyplýva, že žalobca obýva časť bytu svojich rodičov a podmienka vzniku nájmu, a to prenechanie bytu do užívania nájomcovi, nebola splnená. Tá skutočnosť, že žalobca obýva časť bytu svojich rodičov, je však pre priznanie príspevku na bývanie irelevantná, keďže zákon priznáva nárok na príspevok len vlastníkom alebo nájomcom bytov alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie, nie však užívateľom (nájomcom) časti bytu.