Nárok na náhradu straty na zárobku smrťou veriteľa zaniká
I. Medzi ďalšie práva zanikajúce smrťou veriteľa patria subjektívne práva viazané výlučne na osobu veriteľa, ktoré sú nerozlučne spojené s jeho existenciou. Splnenie dlhu inému subjektu by v tomto prípade bolo v rozpore s povahou a účelom záväzku a nemalo by vecné opodstatnenie. Medzi tieto práva možno jednoznačne zaradiť aj právo na náhradu straty na zárobku a stratu na dôchodku (§ 445 a nasl.), kam spadá aj predmetné právo na náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti podľa § 447 Občianskeho zákonníka.
II. Nárok na náhradu straty na zárobku po skončení práceneschopnosti podľa § 447 Občianskeho zákonníka je síce majetkovým právom, ktoré je však viazané na nárok poškodenej osoby, ktorý je obmedzený len na poškodenú osobu ako veriteľa, teda pôvodného žalobcu. Ak za života veriteľa tento nárok nebol uspokojený, tak zaniká, a to bez ohľadu na to, či bolo právo na jeho priznanie uplatnené na súde, alebo bolo už právoplatne prisúdené. Strata na zárobku po skončení PN je nárokom, ktorý vyplýva z hmotného práva a pokiaľ povinná osoba tento nárok dobrovoľne neuznala a nevyplatila, je potrebné o ňom rozhodnúť v súdnom konaní. Ak však poškodený ako oprávnená osoba v priebehu súdneho konania zomrel, ako to bolo i v prejednávanej veci, mal súd prvej inštancie konanie zastaviť.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies