Nárok na náhradu mzdy. Doručenie zásielky zamestnancom.

I. Náhrada mzdy, ktorá zamestnancovi prináleží podľa ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce je dôsledkom toho, že zamestnávateľ po neplatnom rozviazaní pracovného pomeru (v danom prípade zrušením v skúšobnej dobe) prestal zamestnancovi prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy, hoci zamestnanec trval na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával. Poskytnutie náhrady mzdy je teda následkom nesplnenia povinnosti zo strany zamestnávateľa, prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy (porov. stanovisko NS ČR Cpjn 4/2004). Náhrada mzdy podľa § 79 ods. 1 ZP má povahu satisfakcie voči pracovníkovi a súčasne aj sankcie voči subjektu, ktorý bezdôvodne pristúpil ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom (porov. stanovisko NS ČR Cpjn 4/2004). Zákonodarca týmto spôsobom sledoval, aby zamestnancovi boli reparovaná ujma, ktorú utrpel následkom protiprávneho postupu zamestnávateľa (porov. stanovisko NS ČR Cpjn 4/2004). K strate na zárobku následkom nesplnenia povinnosti zamestnávateľa prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy môže u zamestnanca dôjsť len vtedy, ak je sám pripravený, ochotný a schopný vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy. Ak pracovník nie je schopný (napr. pre práceneschopnosť) alebo ochotný vykonávať prácu pridelenú podľa pracovnej zmluvy, nemá nárok na náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1 ZP.

II. Nepreberanie poštových zásielok žalovanou v mieste jej sídla, zapísanom v obchodnom registri, nepochybne nemôže byť na ťarchu zamestnanca (žalobkyne), ktorému je daná voľba doručovať tieto listiny na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku. Vykonaným dokazovaním preukázané skutočnosti ohľadom doručovania poštových zásielok len preukazovali skutočnosť, že žalobkyňa mala vedomosť o nepreberaní zásielok žalovanou (na adrese v mieste sídla podľa obchodného registra) a pokiaľ mala skutočný záujem na pokračovaní v ďalšom zamestnávaní, mohla využiť doručenie na adrese, na ktorej si zásielky žalovaná reálne preberá.