Nárok na dávku v nezamestnanosti - doba poistenia v nezamestnanosti dosiahnutá na území iného členského štátu EÚ

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný sa stotožnil s právnym záverom žalovanej uvedenom v preskúmavanom rozhodnutí, že výnimku z pravidla, že za štát bydliska na účely aplikácie čl. 61 a 62 základného nariadenia je potrebné považovať štát výkonu zárobkovej činnosti, predstavujú prípady uvedené v článku 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, t. j. prípady, kedy si dotknutá osoba počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba na území iného členského štátu zachovala bydlisko na území Slovenskej republiky (v zmysle čl. 1 písm. j) základného nariadenia a čl. 11 vykonávacieho nariadenia).

Kasačný súd má za to, že podľa preskúmavaného rozhodnutia pred zaradením sťažovateľa do evidencie uchádzačov o zamestnanie tento nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle slovenskej legislatívy, avšak do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti by bolo možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Veľkej Británie v súlade s čl. 61 ods. 1 základného nariadenia, avšak to len v prípade preukázania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území Veľkej Británie.

V ďalšom má kasačný súd za preukázané, že orgán verejnej správy prvej inštancie vo svojom rozhodnutí náležite vyhodnotil sťažovateľom predložené dôkazné prostriedky, na základe čoho ustálil, že nie je možné považovať väzby sťažovateľa na území Slovenskej republiky za zachované počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie.