Námietka porušenia zásady ne ultra petitum uplatnená až v dovolaní nie je prípustná, ak nebola uplatnená už v odvolaní
Sťažovateľka v odvolaní explicitne namietala formu bytovej náhrady priznanej žalovanému v podobe náhradného bytu, a nie skutočnosť, že o bytovej náhrade rozhodol okresný súd aj bez návrhu sporových strán tak, že povinnosť žalovaného vypratať byt viazal na zabezpečenie bytovej náhrady. Ak preto najvyšší súd uzavrel, že dovolacia námietka sťažovateľky týkajúca sa nesprávnej aplikácie § 216 ods. 2 CSP nie je prípustná, pretože ju neuplatnila v odvolacom konaní, hoci tak urobiť mohla a mala, a jej prieskumom by tak dovolací súd fakticky preskúmaval rozsudok okresného súdu, nemožno mu z ústavnoprávneho hľadiska nič vytknúť. V tejto súvislosti ústavný súd poníma zásadu vigilantibus iura scripta sunt, ktorá zdôrazňuje aj vlastné pričinenie subjektu právnych vzťahov vo vzťahu k ochrane svojich práv, keď požaduje, aby sledoval svoje subjektívne práva, staral sa o ne a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu alebo poškodzovaniu.