Náhrady mzdy vs. dobré mravy
Vo vzťahu k námietke žalobcu o nevysporiadaní sa so správaním žalobcu a sociálnou stránkou náhrady mzdy dovolací súd uvádza, že vysporiadanie sa odvolacieho súdu so sociálnym aspektom náhrady mzdy videl v zhodnotení pracovných aktivít žalobcu, ktorý bol od vzniku nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru pracovne aktívny (bol zamestnaný; získal živnostenské oprávnenie; bol konateľom obchodnej spoločnosti; boli mu vyplatené dávky v nezamestnanosti; za dobu dočasnej pracovnej neschopnosti mu boli vyplatené nemocenské dávky a pod.). Toto zhodnotenie v súhrne s ostatnými skutočnosťami (viď odsek 14 tohto uznesenia) viedol súdy nižšej inštancie k záveru, že uloženie povinnosti žalovanému nahradiť žalobcovi mzdu za požadované obdobie by bolo v rozpore s dobrými mravmi (čl. 2 Zákonníka práce).