Náhradu za stratu času nemožno priznať, ak sa na pojednávaní miesto advokáta zúčastní advokátsky koncipient

Súd uvádza, že sa nestotožnil s právnym názorom, že v prípadoch kedy sa na pojednávaní miesto advokáta zúčastní jeho advokátsky koncipient, prináleží za čas advokátskeho koncipienta strávený cestou zo sídla kancelárie na miesto pojednávania a späť náhrada za stratu času v zmysle § 17 ods. 1 vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov. Náhrada za stratu času patrí výlučne advokátovi pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je jeho sídlom, a to za čas strávený cestou do tohto miesta a späť. Jej zmyslom je paušálnym spôsobom kompenzovať príjem, ktorý by advokát za uvedený čas mohol dosiahnuť poskytovaním právnych služieb. Nakoľko v preskúmavanej veci sa pojednávania vytýčeného súdom prvého stupňa nezúčastnil osobne advokát, ale na zastupovanie substitučne splnomocnil advokátsku koncipientku, je zrejmé, že advokát nebol v dôsledku nevyhnutnosti prepravy svojej osoby na miesto konania pojednávania z objektívnych dôvodov limitovaný vo výkone svojej advokátskej praxe a aj v čase, ktorý substitučne splnomocnená koncipientka strávila cestou na pojednávanie, mohol vykonávať iné úkony právnej služby. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje, že náhrada za stratu času je výlučne viazaná na advokáta, pretože iba v prípade poskytovania právnej služby osobne advokátom je splnená podmienka existujúceho objektívneho dôvodu, pre ktorý nemôže poskytovať inú právnu službu.

Poznámka: K danej problematike podobne aj rozhodnutie ÚS SR, sp. zn. IV. ÚS 608/2023