Náhrada škody za stratu na zárobku v dôsledku choroby z povolania

O vzťah príčinnej súvislosti medzi stratou na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti a chorobou z povolania ide vtedy, ak vznikla táto škoda následkom choroby z povolania, t.j. bez choroby z povolania by strata na zárobku tak, ako vznikla, nenastala. Strata na zárobku nevzniká poškodenému zamestnancovi len vtedy, ak sa po skončení pracovnej neschopnosti znovu zamestnal u pôvodného zamestnávateľa a vykonával tam inú, menej platenú prácu, prípadne po skončení pracovného pomeru sa zamestnal u iného zamestnávateľa, kde dosahoval nižší zárobok, než pred zistením choroby z povolania, ale aj vtedy, ak zamestnanec po vzniku škodnej udalosti stratil vôbec možnosť zamestnať sa. Ku škode vo forme straty na zárobku dochádza totiž nielen za predpokladu poklesu zárobku, ale nepochybne aj pri úplnej strate zárobku, v oboch prípadoch za predpokladu, že ku škode došlo v dôsledku ochorenia chorobou z povolania.

Nie je vylúčené, že aj v prípade, ak zamestnávateľ rozviazal pracovný pomer so zamestnancom z dôvodov s chorobou z povolania nesúvisiacich, môže zamestnancovi po tomto rozviazaní pracovného pomeru vzniknúť škoda spočívajúca v strate na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti.

....žalobcovi patrí náhrada za stratu na zárobku v dôsledku zistenej choroby z povolania za zažalované obdobie aj v takom prípade, keď k rozviazaniu pracovného pomeru došlo výpoveďou žalovanej podľa § 46 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce, t.j. že táto skutočnosť (rozviazanie pracovného pomeru z iného dôvodu než pre chorobu z povolania) bez ďalšieho nevylúčila príčinnú súvislosť medzi chorobou z povolania a vzniknutou škodou spočívajúcou v strate na zárobku žalobcu ako jeden zo zákonných predpokladov uvedených v § 190 Zákonníka práce (zákona č. 65/1965 Zb.) a § 195 zákona č. 311/2001 Z. z. pre vznik zodpovednosti žalovanej za túto škodu.