Náhrada škody pri nezákonnom rozhodnutí
15. § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. možno vykladať tak, že ten voči komu bolo vydané nezákonné rozhodnutie je povinný sa domáhať nápravy jeho zrušením alebo zmenou formou opravného prostriedku, aby vyčerpal zákonnú možnosť nápravy a ak následne nie je nezákonnosť odstránená, resp. nedôjde k zmene alebo zrušeniu nezákonného rozhodnutia, môže požadovať náhradu škody, ktorá mu v dôsledku toho vznikla. Ak si je vedomý skutočnosti, ktoré by mohli prispieť k odstráneniu nezákonného postupu a neuvedie ich, sám sa podieľa na vzniku škody, ku ktorej by ani nemuselo dôjsť. Zákonodarca týmto ustanovením neupiera ústavné právo poškodeného na náhradu škody, len sa ním snaží o vyčerpanie všetkých možnosti nápravy tak, aby nedochádzalo ku zbytočným škodám spôsobeným nezákonným rozhodnutím, pričom pravdepodobne sleduje § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies