Náhrada mzdy z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
Súd konštatoval, že predmetom konania je nárok na náhradu mzdy uplatnený žalobkyňou z neplatne skončeného pracovného pomeru podľa § 47 písm. d/ zákona o štátnej službe, § 77 Zákonníka práce, § 114 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z.. Súd vo veci právoplatne rozhodol, že výpoveď doručená žalobkyni žalovaným 28.8.2008 je neplatná. Dňom 31.10.2012 skončila žalobkyňa pracovný pomer so žalovaným, t.j. uplynutím výpovednej doby. Zamestnávateľ bol povinný poskytnúť žalobkyni náhradu mzdy odo dňa uplynutia výpovednej doby podľa § 48 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z., t.j. od 1.11.2012 do času, keď súd rozhodol o skončení pracovného pomeru, t.j. do 27.3.2014.
Podľa gramatického a logického výkladu tohto ustanovenia patrí žalobkyni náhrada mzdy, ktorá v tomto prípade prevyšuje 9 mesiacov len za 9 mesiacov. Neobstojí pritom námietka žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu, že na neplatnú výpoveď sa toto ustanovenie nevzťahuje. Odsek 2 ustanovenia totiž logicky nadväzuje na ods. 1, t.j. ide o nárok z neplatnej výpovede a znenie § 251i Zákonníka práce jednoznačne stanovuje, že sa vzťahuje na nároky, vzniknuté z výpovede daná zamestnávateľom zamestnancovi pred 1. januárom 2013, teda i z neplatnej.