Na zosplatnenie zmluvnej pokuty sa nevyžaduje vyzvanie povinného, ak nie je dohodnuté inak

I. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nie je nárokom, pre vznik ktorého právna alebo zmluvná úprava vyžaduje predchádzajúce uplatnenie u povinnej osoby (žalovaného).

II. Vyplýva to zo samotného charakteru zmluvnej pokuty v zmysle ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď účastník, ktorý zmluvnú povinnosť poruší, pre ktoré porušenie je zmluvná pokuta dohodnutá, je povinný takúto zmluvnú pokutu zaplatiť. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vzniká momentom porušenia zmluvnej povinnosti, a tým nie je výslovne potrebná výzva na úhradu takejto zmluvnej pokuty. Súčasne v predmetnej zmluve žalobca a žalovaný nemali dojednanie ohľadne splatnosti tejto zmluvnej pokuty. V tejto súvislosti analogicky poukazuje krajský súd na to, že ak sa právo na zmluvnú pokutu premlčuje, a to v premlčacej dobe odo dňa, keď sa mohlo právo vykonať po prvý raz, čo v prípade práva na zmluvnú pokutu znamená, že lehota začína plynúť počnúc dňom, keď došlo k porušeniu zmluvnou pokutou zabezpečeného záväzku, resp. povinnosti, t.j. zákonite musí ísť o splatnú zmluvnú pokutu, a preto aj jej splatnosť je viazaná na porušenie zmluvnej povinnosti, pre ktorú bola zmluvná pokuta dohodnutá. Z daného vyplýva, že sa nevyžaduje osobitná výzva, resp. žiaden ďalší úkon k tomu, aby nadobudla splatnosť. Tento záver krajského súdu potvrdzuje aj ust. § 393 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ by právo nebolo splatné, nemohla byť ani začať plynúť premlčacia doba z titulu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného.