Možnosť vydania rozsudku pre zmeškanie nemožno rozšíriť na žaloby na určenie; povaha žaloby sa pre účely rozsudku pre zmeškanie posudzuje podľa petitu, nie jej účelu
I. Zákonodarca v aplikovanom ust. § 278 CSP pripúšťa vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu výlučne v konaniach o žalobe podľa § 137 písm. a) CSP o splnenie povinnosti. V žalobe na plnenie žalobný návrh znie na zaplatenie určitej peňažnej sumy alebo na splnenie inej ako peňažnej povinnosti, pričom nepeňažnou povinnosťou môže byť niečo dať, niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť. Žalobca sa pritom podanou žalobou domáha určenia, že odstúpenie žalovaného od označenej kúpnej zmluvy je neplatné. Žalobca sa teda žalobou nedomáha plnenia povinnosti, a to ani zaplatenia peňažnej sumy, ani splnenia nepeňažnej povinnosti. Predmetná žaloba preto nie je žalobou o splnenie povinnosti v zmysle § 137 písm. a) CSP. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu (odstúpenie od kúpnej zmluvy) je žalobou v zmysle § 137 písm. d) CSP o určenie právnej skutočnosti.
II. Pri posudzovaní, o akú žalobu sa v tom ktorom prípade jedná, je rozhodujúci výlučne obsah žaloby a najmä žalobný petit. Nerozhodné pri aplikácii § 278 CSP sú úvahy o tom, či žalobca zvolil vhodný druh žaloby, prípadne, či je prípustná.