Materiálny prístup vnímania právneho inštitútu doručovania pri faktickom oboznámení sa s písomnosťou

Doručenka je verejná listina a údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Pokiaľ by aj predmetné oznámenie nebolo doručené osobe, ktorá bola oprávnená konať v mene sťažovateľa, alebo osobe, ktorá ňou bola poverená na prijímanie takýchto písomností v zmysle § 31 ods. 2 Daňového poriadku (čo ale nebolo nijakým spôsobom preukázané a sťažovateľ toto svoje tvrdenie nijako nepodložil), takouto procesnou vadou sťažovateľ nemohol byť poškodený, ani ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, keďže obsah predmetnej písomnosti sa zjavne dostal do sféry jeho dispozície ako určeného adresáta, čo nakoniec potvrdil svojou súčinnosťou, na ktorú bol správcom dane vyzvaný.

Pre materiálny prístup k doručovaniu písomnosti je preto podstatné to, či sa adresát mohol s doručovanou písomnosťou zoznámiť a tak bolo zachované jeho právo na podanie efektívnych opravných prostriedkov alebo na súdnu ochranu. V takom prípade už posudzovanie zákonnosti doručovania nie je potrebné skúmať a nemôže mať vplyv na závery o účinkoch doručenia, keďže požiadavka materiálneho doručenia bola dodržaná. V zmysle uvedeného preto, hoci by aj doručovanie písomnosti vykazovalo znaky nezákonnosti, ale účastník konania sa preukázateľne s obsahom doručovanej písomnosti oboznámil (v posudzovanej veci o tom nie sú pochybnosti), a spôsob doručenia mu nezabránil včas a účinne realizovať jeho procesné práva, je potrebné túto považovať za riadne doručenú.