Maloletý žiadateľ o azyl

I. Právo maloletého žiadateľa o azyl byť vypočuté je úzko spojené so zásadou najlepšieho záujmu dieťaťa, keďže na identifikáciu tejto zásady je potrebné vypočuť názory jednotlivca. Dôležitou súčasťou tohto práva je aj povinnosť správneho orgánu zabezpečiť, aby sa maloletý žiadateľ dozvedel o svojom práve a o tom, ako ho má uplatňovať. Správny orgán musí maloletému žiadateľovi o azyl poskytnúť objektívne, nezaujaté a nestranné informácie. Ide o možnosť, aby maloletý žiadateľ o azyl využil svoje právo byť vypočutý, nie o povinnosť.

II. Osobitnú pozornosť treba venovať osobnému pohovoru s maloletým bez sprievodu. Ten musí viesť dostatočne kvalifikovaná osoba, pričom sa musia zohľadniť osobitné potreby maloletého. Vypočúvajúca osoba by nemala mať na sebe vojenskú uniformu. Mala by viesť pohovor priateľským štýlom, mala by tiež klásť otázky založené na rozumovej a vôľovej vyspelosti maloletého. Otázky by sa mali klásť čo najjednoduchším spôsobom a maloletému by sa malo zdôrazniť, že neexistuje nesprávna odpoveď.

III. Obsahom osobného pohovoru by mali byť otázky týkajúce sa životnej situácie maloletého žiadateľa o azyl. Ten, kto vykonáva pohovor sa teda okrem iného pýta na pôvod maloletej osoby bez sprievodu, rodinné vzťahy alebo cestovné trasy a predovšetkým dôvody žiadosti o azyl.

IV. V prípadoch, keď maloletá osoba nemá dostatočnú slobodnú vôľu a rozumovú vyspelosť, musí osoba vedúca pohovor posúdiť najmä objektívne faktory na udelenie medzinárodnej ochrany. Medzi tieto faktory patrí napríklad situácia v krajine pôvodu maloletej osoby, povaha skupiny, s ktorou maloletá osoba prekročila hranice príslušného členského štátu alebo rodinná situácia maloletého. Všetky sa musia posudzovať cez prizmu najlepšieho záujmu dieťaťa.