Len formálna existencia živnostenského oprávnenia neznamená prevádzkovanie živnosti brániace vedeniu v evidencii uchádzačov o zamestnanie
I. I keď zákon o službách zamestnanosti, (podobne ako aj zákon o živnostenskom podnikaní) v texte zákona používa slovné spojenie „prevádzkovanie, resp. prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti“, samotný význam slova „prevádzkovanie“ na žiadnom mieste bližšie nekonkretizuje, resp. tento výraz používa v nejasnej súvislosti (napr. § 36 ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti). Podľa názoru súdu, vychádzajúc z gramatického a logického výkladu slova „prevádzkovanie“, tento výraz je potrebné vykladať v zmysle vyššie citovaného ust. § 2 zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Teda že ide o faktické - reálne vykonávanie činnosti (podnikania) v intenciách vydaného živnostenského oprávnenia s cieľom zabezpečenia zisku, t. j. prostriedkov na živobytie.
II. Priamym dôsledkom konkurzného konania je faktický stav, kedy žalobca, aktuálne v postavení úpadcu, stratil akúkoľvek možnosť pokračovať vo výkone činností podľa živnostenského oprávnenia, nakladať s majetkom atď. (14 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní), pričom všetky jemu patriace oprávnenia prešli na správcu konkurznej podstaty. Nutným dôsledkom takéhoto stavu je skutočnosť, že žalobca vyhlásením konkurzu (a právnych dôsledkov s tým súvisiacich) prišiel reálne o zdroj svojich príjmov (zisku) na živobytie. Podľa názoru súdu sa tým dostal do situácie, predpokladanej zákonom o službách zamestnanosti - teda situácie, kedy štát formami ustanovenými zákonom o službách zamestnanosti poskytuje pomoc osobám, ktoré stratili zdroj svojich príjmov na živobytie. Súd poznamenáva, že iba stále pretrvávajúca existencia živnostenského oprávnenia, vydaného žalobcovi za daného stavu nemôže znamenať, že žalobca svoju živnosť prevádzkuje, ako to tvrdí žalovaný v napadnutom rozhodnutí.