Ľahkovážny postoj pri určovaní otcovstva súhlasným vyhlásením ako dôvod pre nepriznanie náhrady trov v konaní o jeho zapretie

I. Odvolací súd úvodom poznamenáva, že nie každý úspech navrhovateľa v konaní o určenie otcovstva zakladá jeho nárok na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu bolo úlohou odvolacieho súdu skúmať či priznanie náhrady trov konania v plnom rozsahu možno považovať za spravodlivé vzhľadom na skutkové zistenia súdu.

II. Rodičovstvo bola určené súhlasným vyhlásením rodičov. Od navrhovateľa ako osoby plne spôsobilej na právne úkony, rozumne si počínajúcej, bolo možné vyžadovať, aby v tak závažnej otázke postupoval s primeranou dávkou opatrnosti, predovšetkým za okolnosti, keď k splodeniu dieťaťa malo dôjsť len v dôsledku jedného pohlavného styku. Bez ohľadu na dôvod súhlasného vyhlásenia navrhovateľa, odvolací súd uzatvára, že navrhovateľ si nepočínal s náležitou starostlivosťou a rovnakou mierou tak prispel k vyvolaniu súdneho konania.

III. Určenie rodičovstva je jednou zo základných otázok spoločenského života, zodpovedanie ktorej nie je na ťarchu ani prospech ani jednému z účastníkov konania. Je rovnako v záujme navrhovateľa ako aj odporkyne 1., aby ich vzájomný vzťah k mal. bol náležite vyriešený. Ak k tomu má prispieť vykonanie DNA testov, je len spravodlivé, aby sa účastníci konania, navrhovateľ a odporkyňa 1., podieľali na úhrade nákladov s nim spojených v rovnakej miere, čo v konečnom dôsledku učinil aj súd prvej inštancie. Zhrnúc vyššie uvedené, súd prvej inštancie správne postupoval, keď o trovách konania rozhodol tak, že fakticky znášajú náklady znaleckého dokazovania navrhovateľ a odporkyňa 1. v rovnakej miere. Ostatné trovy súdneho konania, ak nejde o trovy konania štátu, si platí každý z účastníkov sám.