Ku kontrole, na aké účely zamestnanec využíva zariadenia zamestnávateľa a k možnosti využitia získaných údajov z tejto kontroly ako dôkazov v súdnom konaní

„Cieľom (zmyslom) kontroly uskutočnenej zamestnávateľom (žalovaným) nebolo ... zisťovanie obsahu e-mailových správ, obsahu SMS nebo MMS, prípadne odoslaných či prijatých zamestnancom (žalobcom), ale iba zistenie, či zamestnanec (žalobca) rešpektuje (a ak nerešpektuje, tak v akej miere) zákaz používať pre svoju osobnú potrebu výpočtovú techniku zamestnávateľa (žalovaného) vrátane jeho telekomunikačných zariadení, vyplývajúci zo zákona, a to s prihliadnutím k zákazu „nepoužívať internetové stránky s pochybným či citlivým obsahom alebo stránky typu on-line spravodajstvo, sledovanie TV cez internet alebo počúvanie rozhlasu cez internet, ktoré môžu nadmerne zaťažovať počítačovou sieť a ktoré nesúvisia s výkonom dojednanej práce“ (vyplývajúcemu z Pracovného poriadku). Je teda zrejmé, že uskutočnená kontrola smerovala iba k ochrane majetku zamestnávateľa. O súkromí zamestnanca (o jeho osobnosti) isto vypovedá aj údaj o tom, ktoré internetové stránky sleduje, avšak podstatou kontroly nebolo toto zistenie, ale iba zistenie, či zamestnanec (aj žalobca) sledoval také internetové stránky, ktoré s výkonom jeho práce nesúviseli (to ani žalobca v priebehu konania ani nepopieral). Preto je správny aj záver odvolacieho súdu, že v prejednávanej veci uskutočnený dôkaz ... nie je „neprípustným“ dôkazom.“