KS Žilina vs. KS Prešov (sp.zn. 23Co 39/2017): Znalcovi možno priznať nárok na náhradu trov proti strane; k náhrade znalečného, ak pri vyporiadaní BSM nie je zhoda na hodnote vecí

Súd prvej inštancie o trovách znaleckého dokazovania rozhodol v zmysle § 255 CSP, pričom vychádzal zo zásady neúspechu strany žalobcu vo veci samej a zároveň z návrhu žalobcu na nariadenie znaleckého dokazovania. Treba však prihliadnuť na objektívne okolnosti prípadu najmä v tom, že žalovaná síce nesúhlasila s navrhovanou hodnotou hnuteľných vecí, ktoré patrili do masy BSM, avšak sama nenavrhla žiadnu sumu, ktorá by bola primeranou hodnotou stavu hnuteľných vecí. Navyše žalovaná v priebehu konania žiadala, aby súd prikázal predmetné hnuteľné veci do výlučného vlastníctva žalobcu s povinnosťou vyplatiť ju. Zo spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že na pojednávaní žalobca netrval na ním uvedenej cene za hnuteľné veci a dal priestor žalovanej vyjadriť sa k cene, akou by mali byť predmetné nehnuteľnosti ocenené, žalovaná žiadnu konkrétnu sumu neuviedla. Sudkyňa súdu prvej inštancie sa na pojednávaní snažila priviesť strany sporu k zmieru aspoň ohľadom hnuteľných vecí v rámci zásady hospodárnosti konania, avšak žalovaná popierala hodnotu hnuteľných vecí. Hoci znalecké dokazovanie bolo nariadené na návrh žalobcu, odvolací súd má za to, že znalecké dokazovanie bolo nariadené v záujme oboch sporových strán, keďže sa napriek niekoľkoročnému sporu nevedeli dohodnúť na hodnote hnuteľných vecí, resp. žalovaná popierala navrhovanú hodnotu hnuteľných vecí žalobcom. Na základe uvedeného odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch V. a VI. o nároku znalcov a zaviazal obe strany sporu v pomere 50% k ich náhrade.