KS ZA vs. KS BB (sp.zn. 17Co/38/2022): Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva by sa pri určovaní náhrady trov zásadne malo vychádzať z procesného úspechu

Púha/samotná okolnosť, že sa v súdenej veci jedná o konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (iudicium duplex, t. j. konanie, kde strany sporu „majú postavenie žalobcu i žalovaného“), bez ďalšieho (automaticky) nezakladá odklon od určujúceho princípu úspechu pri posudzovaní procesného nároku na náhradu trov konania. Pokiaľ by zákonodarca mienil takýto následok s rozoberaným charakterom/typom (tohto) konania spojiť, učinil by tak explicitnou úpravou (napr. ako v § 52 CMP). Inými slovami, okolnosť vyplývajúca z hmotného práva - t. j., že v takomto konaní ide o rovnaké vlastnícke právo všetkých spoluvlastníkov - bez ďalšieho nie je spôsobilá kvalifikovane negovať určujúcu procesno-právnu skutočnosť a to, že i tu, mimo rámca rozumnej pochybnosti, ide o sporové súdne konanie, z ktorého dôvodu je pri trovách takéhoto konania určujúcim princíp úspechu (a teda je namieste primárne posúdiť jeho výsledok v kontexte návrhov/postojov sporových strán). Pripustenie automatického následku (nepriznanie náhrady trov v takýchto konaniach), akého sa domáhajú žalovaní, by totiž znamenalo nemožnosť hodnotenia akýchkoľvek procesných osobitostí toho-ktorého prípadu (napríklad takých, ak žalovaná strana bráni zrušeniu/vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, vznáša neprimerané nároky, ignoruje predžalobné návrhy, postupuje v konaní obštrukčne/šikanózne apod.), čo úplne postráda základ v relevantnej (procesnej) právnej úprave.

pozn. odlišne Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/94/2022, 26. 9. 2023