KS Prešov: Neodkladné opatrenie - zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností možno nariadiť

I. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL ÚS 23/2014 zo dňa 24.9.2014, ktorým síce odmietol návrh Okresného súdu Pezinok, avšak vyslovil názor, že: „Nad rámec uvedeného ale ústavný súd pripomína, že sa už vyslovil, že podľa platnej právnej úpravy zákona o dobrovoľných dražbách je rozsah prostriedkov následnej nápravy proti výkonu záložného práva obmedzený v podstate len na žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby (§ 21 zákona o dobrovoľných dražbách) a takáto následná prípadná obrana záložcu je podstatne sťažená (uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 261/2013 z 30. apríla 2013). Sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by malo byť kompenzované dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej moci.“

II. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovia osvedčili, že je potrebné a nevyhnutné zabrániť tomu, aby nedošlo k výkonu záložného práva. Inštitút neodkladného opatrenia má za svoj cieľ rýchle a pružne riešiť situácie, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému stavu. Bez akýchkoľvek pochybností teda možno uzavrieť, že vzhľadom na účel neodkladného opatrenia, ktorým je poskytnúť ochranu ohrozeným alebo porušeným právam, a v štádiu výkonu dražby, kedy ešte nedošlo k vydraženiu nehnuteľností, je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia jediným právnym nástrojom, ktorý má vlastník nehnuteľností k dispozícii, aby nedošlo k predaju jeho majetku.

III. Odvolací súd tiež zohľadnil možné následky zásahov do práv strán sporu vyvolané nariadením neodkladného opatrenia. Na jednej strane žalobcovia by výkonom záložného práva stratili svoje obydlie a žalobkyňa v rade 1/ aj vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, na druhej strane žalovanému nebude nad mieru primeranú okolnostiam prípadu zasiahnuté do jeho práv, nakoľko jeho pohľadávka voči žalobcom aj naďalej existuje a môže sa domáhať jej zaplatenia (avšak len v rozsahu neodporujúcom právnym predpisom) aj miernejším spôsobom ako je predaj nehnuteľností dobrovoľnou dražbou, ale najmä za prítomnosti súdnej kontroly. Za daných okolností sa preto javí, že nariadenie neodkladného opatrenia navrhnutého žalobcami môže splniť svoj zákonný účel, ktorým je zabezpečenie ochrany práv, ktorých pravdepodobnosť žalobcovia osvedčili (vlastníctvo a obydlie) a zásah do ktorých zo strany žalovaného je reálny (dobrovoľná dražba), keď na druhej strane žalovaný nebude neprimerane obmedzený na svojich právach vzhľadom na mieru a rozsah ohrozenia práv žalobcov.

Obdobne aj:
Uznesenie ÚS SR, sp. zn. II. ÚS 409/2023