(KS Bratislava na rozdiel od KS Trnava, sp.zn. 24Co/346/2016): Žalobu možno zamietnuť aj bez nariadenia pojednávania, ak nie je unesené bremeno tvrdenia

I. Za správny možno považovať aj procesný postup súdu prvej inštancie, keď rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) C.s.p. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe skutkovo riadne (úplne a pravdivo) nevymedzil konkrétny nárok, ktorého sa v žalobnom petite domáha, tak potom vo vzťahu k neexistujúcim skutkovým tvrdeniam žalobcu si nemohla žalovaná kvalifikovane (účinne) splniť svoju povinnosť vyplývajúcu z § 151 ods. 1 C.s.p. a v žalobe neuvedené rozhodujúce skutkové tvrdenia sa nemohli považovať za nesporné.

II. Právna domnienka nespornosti skutkových tvrdení žalobcu sa vzťahuje len na riadne v žalobe opísané skutkové okolnosti, ktoré si súd osvojí ako zistený skutkový stav a bude z nich pri rozhodovaní vychádzať (§ 215 C.s.p.). Súd prvej inštancie správne žalobu zamietol ako procesný následok nesplnenia si žalobcom jeho procesnej povinnosti uviesť úplne a pravdivo rozhodujúce skutkové tvrdenia. V tomto smere súd prvej inštancie dokazovanie nevykonával, pretože žalobu zamietol pre neunesenie bremena tvrdenia žalobcom a nie pre neunesenie dôkazného bremena. Nesplnenie povinnosti tvrdenia zo strany žalobcu má za následok zamietnutie jeho žaloby bez dokazovania; dokazovať nemožno skutkové tvrdenie, ktoré neexistuje. Úlohou dokazovania nie je zisťovať to, čo žalobca v žalobe netvrdil.