KS Bratislava: Možnosť zmeny písomnej obchodnoprávnej zmluvy aj ústnou formou platí aj pre zmluvy, u ktorých písomnú formu vyžaduje zákon
Ustanovenie § 272 ods. 2 ObchZ je osobitnou úpravou a pre obchodné vzťahy má prednosť pred § 40 ods. 2 OZ. Preto na obchodné vzťahy všeobecnú úpravu Občianskeho zákonníka v tomto prípade nemožno použiť. Osobitná úprava odseku 2 celkom zreteľne umožňuje, aby písomne uzavretá zmluva, na platnosť ktorej sa podľa zákona alebo dohody strán vyžaduje písomná forma, mohla byť zmenená ústne, a to v prípade, ak v písomne uzavretej zmluve nie je obsiahnutá dohoda strán, že táto zmluva sa môže zmeniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme. Na tom, aby sa písomne uzavretá zmluva menila alebo rušila v písomnej forme, sa strany musia v zmluve dohodnúť. Výhrady o správnosti takéhoto riešenia vedú k pokusom ustanovenie odseku 2 vykladať extenzívne, a to v tom zmysle, aby bolo možné aspoň na zmluvy, pri ktorých zákon vyžaduje písomnú formu, aplikovať zásadu obsiahnutú v § 40 ods. 2 OZ. Tieto snahy však narážajú na platný právny stav. Osobitná úprava odseku 2 neumožňuje aplikovať na obchodné vzťahy ustanovenie § 40 ods. 2 OZ vyjadrujúce pravidlo, že písomne uzavretá dohoda sa môže meniť alebo rušiť len písomne. Ťažko možno takéto pravidlo vyvodiť z ustanovenia odseku 2 de lege lata. Jednak to nevyplýva zo slovného vyjadrenia a nemožno to vyvodiť ani z gramatického výkladu. Napokon, nemalo by ani zmysel text uvedeného ustanovenia takto výkladovo "znásilňovať". Ak by bol zákonodarca zamýšľal uvedené pravidlo vyjadrené v § 40 ods. 2 OZ aplikovať na obchodné zmluvy, stačilo neupraviť odchylne zmenu a zrušenie písomne uzavretej zmluvy v Obchodnom zákonníku, teda nevytvoriť v Obchodnom zákonníku úpravu lex specialis (ods. 2), čím by bol daný voľný priebeh aplikácii § 40 ods. 2 OZ.
Rozdielne: rozhodnutie Ústavného súdu ČR, sp.zn. I. ÚS 1264/11