KS BB na rozdiel od KS ZA a KZ BA: Znalec nie je strana sporu; znalečné sa nepriznáva v režime trov konania

I. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom, že pokiaľ svedočné (znalečné) nie je pokryté zloženým preddavkom, podľa § 252 CSP si aj svedok (znalec) sám znáša svoje výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú, a súd až následne môže s poukazom na § 262 CSP rozhodnúť o nároku svedka na náhradu svedočného voči neúspešnej strane sporu, resp. strane, ktorá procesne zavinila zastavenie konania. Vzhľadom na postavenie znalca, jeho úlohu v rozhodovacom procese, mu vzniká nárok na znalečné, poťažne nárok na náhradu výdavkov (nie trov) v súvislosti s jeho vypočutím pred súdom, znalcovi trovy nevznikajú. Pokiaľ je účastníkom v konaní, tak len v rozsahu rozhodnutia o jeho nároku na odmenu a jej výšku. Znalec nie je stranou sporu. V konaní má nárok na náhradu trov konania úspešná strana v konaní v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Citované ustanovenie výslovne upravuje, že náhradu trov prizná strane. Znalec stranou v spore nie je, o jeho odmene sa nerozhoduje podľa „úspechu znalca“ v konaní.

II. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom, že znalec má v konaní o náhradu trov postavenie procesnej strany a z tohto procesného postavenia pre neho vyplýva nárok na náhradu tých trov, ktorému vypracovaním znaleckého posudku vznikli. Ako bolo vyššie uvedené, má špecifické postavenie, ktoré mu vyplýva z dôvodu vykonania znaleckého úkonu podľa zákona č. 382/2004 Z. z., ktorý upravuje jeho postavenie ako aj nárok na odmenu, za ktorú zodpovedá zadávateľ. Súd preto musí na splnenie svojej povinnosti uložiť stranám zložiť preddavok a ak tento nepokryje výdavky znalca, musí ho uhradiť zadávateľ, keďže mu to priamo ukladá zákon, a to buď zo zloženého preddavku alebo z rozpočtových prostriedkov. Nie je pravda, že žiadne ustanovenie aktuálne účinného procesného predpisu takýto nárok (na náhradu trov voči strane sporu) znalca výslovne nevylučuje. Tento postup je priamo vylúčený v zmysle ust. § 2 ods. 6 zák. č. 382/2004 Z. z.