Kritika inštitúcie spravidla nezakladá zásah do osobnostných práv jej predstaviteľov
Akokoľvek ochrana ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a mena nesporne spadá ako ústavne zaručené základné právo pod ústavnú ochranu, hmotnoprávne podmienky pre ňu sú zverené právnej norme nižšej sile (občianskemu zákonníku), ktorej výklad a aplikácia prináleží predovšetkým všeobecným súdom (čl. 90 úst. zák. č. 1/1993 Sb.); za danej situácie aj podľa presvedčenia Ústavného súdu nemožno osobu sťažovateľa bez ďalšieho stotožňovať s orgánom verejnej moci, v ktorého čele sťažovateľ v rozhodnej dobe stál, a to už preto, že ide nielen o dva úplne odlišné a samostatné subjekty s úplne rozdielnou zodpovednosťou, ale tiež preto, že všeobecne vzaté ani nedôvodná či neoprávnená výčitka (kritika) napr. zlej povesti organizácie ako právnickej osoby nezakladá implicitne zásah do osobných a osobnostných práv ich členov (príslušníkov); preto ani z hľadiska ochrany ústavne zaručeného základného práva na ochranu cti a dobrého mena (čl. 10 odst. 1 Listiny základných práv a slobôd) nemožno tieto dva subjekty zlučovať, pokiaľ sa týka, z hľadiska tvrdeného zásahu, ich vzájomne zamieňať.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies