Kritika činnosti súdov

Kritika činnosti súdov pri zachovaní určitých pravidiel, predovšetkým pri zachovaní autority súdnej moci, sa pokladá za súčasť ochrany slobody prejavu podľa čl. 10 dohovoru (The Sunday Times Case, séria A, č. 30; Case of Prager and Oberschlick v. Austria, séria A, č. 313; Case of Feldek v. Slovakia, sťažnosť č. 29032/95, etc.), aj za súčasť slobody prejavu, tak ako ju chráni čl. 26 ústavy (II. ÚS 261/01, II. ÚS 152/2008). Táto okolnosť neznamená právo na bezmedznú a bezdôvodnú kritiku súdov, lebo legitímnosť slobody prejavu predurčuje požiadavka zachovania spravodlivej rovnováhy medzi uplatnením slobody prejavu kritikou súdnej moci a nezávislosťou súdnictva. ............. Nespokojnosť verejnosti s postupom a rozhodnutím súdu v konkrétnej veci môže byť prejavom úplne dôvodného nesúhlasu, no rovnako dobre môže byť aj výsledkom celkom nedôvodného a nesprávneho hodnotenia dôsledne zákonného konania súdu. S verejnou mienkou možno manipulovať. Verejnosť môžu zavádzať štátne orgány podávajúce informácie o svojej činnosti aj masmédiá. Sama nevôľa verejnosti, nedostatok jej priazne a porozumenia pre konkrétne súdne rozhodnutie a či pre konkrétnych sudcov nemôže byť ospravedlnením pre zásahy do súdnej moci či do právneho postavenia sudcov, pre ignoráciu nezávislosti súdnej moci vyvodzovaním zodpovednosti proti sudcom a súdom z dôvodu nespokojnosti verejnosti, ale ani ktoréhokoľvek iného orgánu verejnej moci, so súdnym rozhodnutím.