Konštatovanie súdu, že podľa obsahu spisu sú splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, nie je porušením princípu rovnosti zbraní

I. Vo vzťahu k neprípustnému poučeniu súdu o splnení podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie, v dôsledku čoho súd prvej inštancie mal suplovať aktivitu žalobkyne a neprimeraným znevýhodnením žalovaného porušil rovnosť zbraní a právo na spravodlivé súdne konanie, odvolací súd poznamenáva, že ustanovenie § 160 ods. 3 C.s.p. neslúži k vyvažovaniu nerovnovážneho postavenia sporových strán, pretože len samotná okolnosť zakladajúca výnimku z poučovanej povinnosti súdu uvedená v § 160 ods. 3 C.s.p. takéto nerovnovážne postavenie nezakladá; vychádza ale z prejudiciality, že ak je na strane sporu splnená niektorá z podmienok uvedených v § 160 ods. 3 C.s.p., právo tejto strany na princíp rovnosti zbraní je zachované, nakoľko je splnený kvalifikačný predpoklad o vedomosti znalosti procesných práv a povinností. Dôsledkom toho je, že strana, u ktorej je splnený kvalifikačný predpoklad v zmysle § 160 ods. 3 C.s.p. nemôže úspešne namietať porušenie rovnosti zbraní z dôvodu, že súd si voči nej nesplnil poučovaciu povinnosť v zmysle § 160 ods. 1 C.s.p. Uvedené zároveň neznamená, že ak súd stranu, voči ktorej poučovaciu povinnosť nemá, napriek tomu poučí o jej procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom zákonom, poruší princíp rovnosti zbraní. Zmysel a účel § 160 C.s.p. je totižto založený na tom, že ak sa niekto v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojeniu s touto odbornosťou (Čl. 11 ods. 3 Základných princípov C.s.p.); vychádza sa preto z toho, že poučovacia povinnosť súdu v týchto prípadoch (z dôvodu prítomnosti osobitného kvalifikačného predpokladu) nie je potrebná a ako taká je nadbytočná, nehospodárna a neúčelná; preto iba jej nesplnenie - nie splnenie - môže byť dôvodom porušenia princípu rovnosti zbraní.

II. Skonštatovanie súdu o splnení podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie ani nie je poučením o procesných právach, nakoľko ide okolnosti, ktoré sa týkajú podmienok, za akých bol žalovaný predvolaný a za akých sa nedostavil na pojednávanie súdu; ide o okolnosti, ktoré vyplývajú z obsahu spisu, a s ktorými súd strany prítomné na pojednávaní oboznamuje, pretože tieto im nemôžu byť vopred známe. Treba zdôrazniť, že na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy (O.s.p.), kedy súd pri splnení zákonných podmienok mohol bez ďalšieho rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie aj na pojednávaní, v civilnom sporovom konaní tomu tak nie je. Súd môže rozsudok pre zmeškanie vydať len vtedy, ak strana prítomná na pojednávaní vydanie takého rozhodnutia navrhne; bez procesnej iniciatívy strany súd rozsudok pre zmeškanie na pojednávaní vydať nemôže. Aktivita strany, ktorá sa v tomto prípade vyžaduje preto nespočíva v tom, že sporová strana prítomná na pojednávaní si má sama „zisťovať“ a „dopytovať“ sa súdu na dôvody neprítomnosti protistrany, či na okolnosti, za akých súd predvolal sporovú stranu, príp. či predvolanie bolo riadne a včas doručené a či bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa, aby tak mohla zvážiť svoj následný procesný postup, ale v tom, že strana prítomná na pojednávaní navrhne súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, čo logicky predpokladá, že musí byť oboznámená s tým, že procesný postup súdu, vo vzťahu k strane neprítomnej na pojednávaní, ktorý predchádza takému návrhu, bol dodržaný. Súd prvej inštancie tak nesuploval aktivitu žalobkyne tým, že skonštatoval, že na strane žalovaného sú splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Aktivita, ktorá sa od žalobkyne vyžadovala, bol návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie; takýto návrh žalobkyňa podala.