Konsolidácia spotrebiteľských úverov môže byť posúdená ako zakázaná praktika
Nemožno v žiadnom prípade hovoriť o naplnení princípu dôvery klienta (spotrebiteľa) voči dodávateľovi, ktorý prostredníctvom prísľubu nižších mesačných splátok úveru vnútil žalovanej ďalší úver na krytie predchádzajúcich úverov. V konečnom dôsledku však pre žalovanú konsolidovaný úver nebol spôsobom riešenia jej nespôsobilosti splácať úver, práve naopak, dostal ju do ešte ťaživejšej životnej situácie. Žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaná nie je schopná splácať predchádzajúce úvery, dokonca v podanom odvolaní sám výslovne uviedol, že žiadna iná nebanková spoločnosť ani banka, by jej úver neposkytli, lebo nespĺňala kritéria na poskytnutie úveru. Napriek tejto skutočnosti jej žalobca úver poskytol a dokonca jej dlžnú sumu (v konaní spochybnenú zo strany žalovanej a súdom vyhodnotenú ako nedôvodnú v časti) navýšil o ďalšie úroky. Je logické a pochopiteľné, že spotrebiteľ uvíta možnosť splácať dlh v nižších splátkach, no je nečestné, ak sa zneužije kontraktačná situácia a najmä silnejšia pozícia veriteľa s cieľom získať od spotrebiteľa ďalšie plnenia vo forme úrokov nielen z nesplatenej istiny, ale aj z už vyúčtovaných úrokov a sankčných poplatkov. Takéto praktiky sú zakázané a žalobca nemôže počítať so súdnou ochranou nečestného konania.