Konanie o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa nezakladá prekážku litispendencie vo vzťahu ku konaniu o zrušenie vyživovacej povinnosti; k spojeniu uvedených konaní
Konanie o zvýšenie výživného k plnoletému dieťaťu podľa právneho názoru odvolacieho súdu nezakladá prekážku litispendencie vo vzťahu k aktuálnemu konaniu (konanie o zrušenie výživného – pozn.), keďže nejde o obsahovo totožné nároky - spor o zrušenie vyživovacej povinnosti otca stanovenej pôvodným (posledným) rozhodnutím vo výške 120 eur mesačne vs. spor o zvýšenie výživného na 200 eur. Vo veciach výživného plnoletých osôb je možné rozhodovať vždy len na návrh (§ 155 CMP), pričom súd je v takom prípade návrhom viazaný (§ 216 CSP, § 40 CMP a contrario). To znamená, že súd nemôže rozhodnúť o zrušení vyživovacej povinnosti bez toho, aby bol podaný návrh na takéto rozhodnutie. Preto rozhodovanie o zrušení vyživovacej povinnosti (ktoré predpokladá návrh povinnej osoby) nemôže byť súčasťou konania o zvýšenie vyživovacej povinnosti (kde návrh podáva oprávnená osoba). V prípade vhodnosti môže súd obe konania spojiť na spoločné konanie (§ 166 CSP), ale musí sa návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti meritórne zaoberať.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies