Konanie o predĺžení zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny

I. Pokiaľ žalovaný v konaní o predĺžení zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nepreukáže, že podniká aktívne kroky, ktoré by smerovali k zabezpečeniu náhradného cestovného dokladu pre štátneho príslušníka tretej krajiny, a teda naplneniu účelu jeho predĺženého zaistenia, nie je splnený predpoklad zákonnosti jeho zaistenia. Ďalšie zotrvanie štátneho príslušníka tretej krajiny v zaistení by tak bolo v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru. Preto je potrebné takéto rozhodnutie zrušiť a nariadiť prepustenie štátneho príslušníka tretej krajiny zo zaistenia.

II. Ak správny súd žalobu zamietne, hoci nebolo preukázané, že žalovaný naplnil požiadavku konania s náležitou starostlivosťou, vec nesprávne právne posúdi.

III. V takom prípade kasačný súd rozsudok správneho súdu zmení a nariadi bezodkladné prepustenie štátneho príslušníka tretej krajiny, a to podľa čl. 15 ods. 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Návratová smernica).

IV. Právomoc kasačného súdu rozhodnúť o prepustení štátneho príslušníka tretej krajiny zo zaistenia z dôvodu rozporu s právom EÚ vyplýva zo zásady prednosti práva Únie, ako aj práva na účinnú súdnu ochranu zaručené článkom 47 Charty základných práv Európskej únie.