Kompenzačný príspevok

Čl. 5 ods. 2 dohovoru OSN uvádza, že sa zakazuje akákoľvek diskriminácia na základe zdravotného postihnutia. Z uvedeného vyplýva, že diskriminácia sa zakazuje medzi skupinou osôb, ktoré majú zdravotné postihnutie a skupinou osôb bez takéhoto postihnutia. Z toho vyplýva, že osoby, ktoré majú zdravotné postihnutie, nemôžu byť diskriminované práve pre ich zdravotné postihnutie oproti osobám, ktoré ho nemajú; zakazuje sa teda diskriminácia skupiny osôb so zdravotným postihnutím oproti inej skupine osôb. Rozdielnosť zaobchádzania je potrebná a nemožno ju vnímať ako diskriminačnú vtedy, keď je objektívne a rozumne ospravedlniteľná, sleduje legitímny cieľ a existuje primeraný vzťah proporcionality medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom. Tak tomu bude napríklad v prípade, ak v rámci skupiny osôb so zdravotným postihnutím existujú osoby, ktoré majú taký majetok, respektíve príjem, ktorý im umožňuje kompenzovať si sociálne dôsledky svojho ťažkého zdravotného postihnutia, teda zvýšené výdavky. Naopak, pri osobách, ktoré takýmito príjmami nedisponujú, je cieľ zákona – zabezpečenie minimálneho sociálneho štandardu prostredníctvom kompenzácie zvýšených výdavkov štátnymi finančnými prostriedkami – dosiahnutý. Je v súlade s týmto výkladom, ak na dosiahnutie tohto legitímneho cieľa zákonodarca v rámci skupiny osôb s ťažkým zdravotným postihnutím vyčlenil osoby, ktoré si kompenzáciu zvýšených výdavkov dokážu zabezpečiť sami a skupinu, ktorá túto schopnosť nemá. V žiadnom prípade nemožno takéto vyčlenenie chápať ako diskrimináciu tých osôb, ktoré sú zdravotne ťažko postihnuté, no dosahujú vyšší príjem.