Kolízia vlastníckeho práva vs. práva na rodinný život posudzovaná v súvislosti s nehnuteľnosťou, v ktorej sa nachádza rodinná hrobka
Ústavný súd je súčasne toho názoru, že záver o porušení práva na rodinný život môže dopadať iba na miesto posledného odpočinku príslušníkov rodu Schwarzenbergovcov, t. j. na hrobku vrátane všetkých jej súčastí a príslušenstva a pozemok pod ňou. Iba k týmto miestam sa viaže pietna ochrana a vyššie vyložená rodinná väzba majúca osobitný význam iba pre príslušníkov rodiny. Možno súhlasiť so všeobecnými súdmi, že okolité pozemky boli aj historicky vždy evidované ako park či záhrady a tento ich charakter sa nezmenil ani po umiestnení hrobky.
Ústavný súd síce zistil porušenie základných práv sťažovateľky, avšak k tomuto zásahu došlo ústavne nekonformným výkladom zákona č. 143/1947 Sb. Ústavný súd teda našiel protiústavnosť nie v existencii samotného zákona, ktorý nepreskúmaval v merite, ale iba v jeho protiústavnej interpretácii podanej všeobecnými súdmi, podľa ktorej sa tento zákon vzťahoval aj na rodinnú hrobku. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti by naopak jej scudzenie zo strany štátu predstavovalo porušenie práva na rešpekt k rodinnému životu, a preto na ňu ani v minulosti ani v súčasnosti nemožno spomínaný zákon vôbec aplikovať. Ak nemá byť tento zákon aplikovaný, sťažovateľka nie je aktívne legitimovaná na podanie návrhu na jeho zrušenie.