K zrušeniu vecného bremena bez náhrady v súvislosti s jeho zriadením v dedičskom konaní do odsťahovania oprávneného a výplaty podielu z dedičstva
I. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že vecné bremeno bolo zriadené na základe dedičskej dohody bezodplatne. Žalobca prevzal rodičovskú nehnuteľnosť a zaviazal sa ustupujúcim dedičom - súrodencom, teda aj žalovanej, vyplatiť náhradu zodpovedajúcu hodnote ich dedičského podielu. Ako ostatným súrodencom, tak žalovanej bola náhrada vyplatená. Správne súd prvej inštancie poukázal, že vyplatením náhrady za zrušené vecné bremeno by žalovaná získala výhodu oproti ostatným súrodencom, preto poskytnutie náhrady by bolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Na rozdiel od súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že žalobca vyplatil žalovanej nie primeranú náhradu za zrušenie vecného bremena, ale výplatok z dedičstva.
II. Odvolací súd prihliadajúc na okolnosti uzavretia dedičskej dohody a bezodplatnosť vzniku vecného bremena dospel k záveru, že nepriznanie primeranej náhrady za vecné bremeno je správne, keď naopak jej priznanie by odporovalo dobrým mravom.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies