K zrejmému zásahu pre poskytnutie ochrany pokojného stavu zo strany obce

I. Hypotéza ust. § 5 Občianskeho zákonníka vyžaduje určitú intenzitu správania sa subjektov. Nestačí akýkoľvek zásah do fakticity skutkového deja, musí ísť o zásah zrejmý. Zrejmým bude taký zásah, ktorý bude objektívne poznateľný tzv. voľným okom, teda na prvý pohľad, a to aj pre tretie osoby, ktoré doteraz vnímali fakticitu stavu inak. Nositeľom povinnosti poskytnúť ochranu pokojného stavu je obec, konajúca prostredníctvom svojho starostu, podľa ustanovení správneho poriadku. Podľa § 1 sa správny poriadok vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. V zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb., rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Z povahy ochrany podľa § 5 Občianskeho zákonníka však vyplýva, že správny orgán jednoducho nemá a nemôže spoľahlivo ustáliť skutkový stav veci - má len konštatovať objektívnu zrejmosť zásahu do stavu na prvý pohľad vykazujúceho súladnosť s objektívnym právom.

II. Postup podľa ust. § 5 Občianskeho zákonníka má len predbežný charakter. Zmyslom tohto ustanovenia nie je rozhodnúť spor o právo, ale obnoviť stav, ktorý existoval pred porušením pokojného stavu. Predbežnosť rozhodovania obce nemožno chápať tak, že by toto rozhodovanie muselo obligatórne predchádzať rozhodovaniu súdu, ale tak, že rozhodovanie orgánu obce je rozhodnutím o určitom poslednom - faktickom stave, zatiaľ čo následné možné rozhodnutie súdu je rozhodnutím o vlastnej občianskoprávnej podstate celej veci.