K zohľadňovaniu tvrdení strany sporu prednesených v inom súdnom konaní, ktoré sú súdu známe z jeho činnosti
Vzniká otázka, do akej miery je súd rozhodujúci o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia povinný vychádzať z tvrdení odporcu, ktoré boli prednesené v inom konaní, no o ktorých má súd vedomosť. Na prvý pohľad do úvahy prichádza postup podľa § 186 ods. 1 CSP, podľa ktorého sa skutočnosti známe súdu z jeho činnosti nedokazujú. Podľa názoru odvolacieho súdu tu však nejde o akékoľvek skutočnosti (napríklad v zmysle, v akom o nich hovorí § 132 ods. 1, či napokon aj § 326 ods. 1 CSP). Ustanovenie § 186 ods. 1 CSP nevyžaduje, aby súd vykonal akékoľvek dokazovanie, z čoho je zrejmé, že citovaný postup zisťovania skutkového stavu sa vzťahuje na také skutočnosti, o ktorých niet dôvod pochybovať. Tak to ale nie je v prípade „skutočností“ (správnejšie tvrdení) iného účastníka, ktoré odzneli v inom konaní. Také tvrdenia nepochybne podliehajú požiadavke riadneho dokazovania a ich pravdepodobnosť sa bude preto overovať s použitím dôkazných prostriedkov (§ 187 CSP). Súd prvej inštancie preto nebol povinný nekriticky prevziať tvrdenia matky z iného konania a považovať ich na účely konania o neodkladnom opatrení bez ďalšieho za osvedčené.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies