K znaleckému určovaniu výšky schodku na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať

I. K znaleckému konaniu neboli predložené inventarizačné písomnosti pri každom nástupe novej pracovníčky do predajne a pri každom odchode pracovníčky z aktívnej pracovnej činnosti v predajni.

II. Vznik a výšku schodku nebolo možné považovať za preukázané ani z druhého znaleckého posudku. Schodok bol až v doplnku č. 1 k znaleckému posudku vyjadrený v zmysle zákona o účtovníctve v obstarávacích cenách s tým, že znalec sa k jeho výške dopracoval výpočtom po zohľadnení marže, ktorý údaj mu poskytol sám žalobca. Už len z uvedeného je nepochybné, že takýto spôsob vyjadrenia schodku na základe predmetného spôsobu výpočtu, nemôže zodpovedať skutočnej škode.

III. Odvolací súd ďalej v tejto súvislosti zdôrazňuje vyjadrenie samotného znalca na pojednávaní pred odvolacím súdom, že keďže je to tovarové manko, vychádza sa z toho, že sa použila priemerná marža, že z každého druhu tovaru chýbal pomerne rovnaký počet tovarov. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že znalcom zistený schodok ani nemohol vyjadrovať skutočný stav.

IV. Prípadné konštatovanie znalcov o postupe žalobcu v súlade s účtovnými predpismi nie je postačujúce pre záver o vzniku schodku, resp. o jeho skutočnej výške. Schodkom (mankom) sa totiž podľa ustálených záverov právnej teórie i rozhodovacej praxe súdov rozumie rozdiel medzi 1/ skutočným stavom zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a 2/ údajmi účtovnej evidencie, o ktorý je zistený skutočný stav nižší než stav účtovný. K možnosti ustálenia tohto druhu škody na veciach, resp. iných hodnotách zverených na vyúčtovanie (teda k záveru o skutočnom vzniku škody) však možno dospieť len na základe porovnania údajov účtovnej evidencie založených na spoľahlivých účtovných podkladoch s takým zistením skutočného stavu zverených hodnôt, ktorému z hľadiska nespochybniteľnosti rovnako nemožno čokoľvek vytýkať.