K znakom skutkovej podstaty trestného činu daňového podvodu

K právnej kvalifikácii zločinu daňového podvodu v zmysle ustanovenia § 277a Tr. zák. treba uviesť, že ide o trestný čin, ktorý je zaradený medzi trestné činy hospodárske a to konkrétne medzi daňové trestné činy. Trestný čin daňového podvodu je vo svojej základnej skutkovej podstate (§ 277a ods. 1 Tr. zák.) úmyselným prečinom, pričom zločinom je až v prípade naplnenia kvalifikovaných skutkových podstát (§ 277a ods. 2, ods. 3 Tr. zák.). Objektom citovaného trestného činu je záujem spoločnosti na ochrane majetku štátu (slovenskej republiky) proti neoprávneným podvodným konaniam, ktoré spočívajúcich naobohacovaní sa na úkor majetku štátu predstieraním nárokov na vrátenie DPH alebo spotrebnej dane. Objektívnu stránku trestného činu daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zák., naplní páchateľ vtedy, ak minimálne vo väčšom rozsahu neoprávnene uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Trestný čin daňového podvodu je koncipovaný ako tzv. predčasne dokonaný trestný čin, t.j. zákonodarca tu právne povýšil konanie, ktoré je fakticky (reálne) pokusom, na dokonaný trestný čin. Vzhľadom na uvedené postačí na dokonanie trestného činu daňového podvodu len to, že páchateľ neoprávnene uplatní nárok na vrátenie DPH u príslušného správcu dane v daňovom priznaní s cieľom (úmyslom) získať neoprávnený prospech, t.j. na dokonanie činu sa nevyžaduje, aby bol uplatnený nárok na vrátenie DPH aj štátom reálne daňovému subjektu vyplatený. Treba opätovne zdôrazniť, že na dokonanie trestného činu daňového podvodu postačuje len vykonanie konania, pričom je bez významu, či štát neoprávnene uplatňovaný nárok na vrátenie DPH aj skutočne páchateľovi vráti alebo nevráti. Základná skutková podstata trestného činu daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zák. spočíva len v aktívnom konaní páchateľa, pretože táto skutková podstata vyžaduje, aby páchateľ úmyselne neoprávnene (protiprávne) uplatnil nárok navrátenie DPH, t.j., aby podal príslušnému správcovi dane nepravdivé daňové priznanie, v ktorom bude predstierať skutočnosti, z ktorých má vyplynúť povinnosť štátu poskytnúť páchateľovi plnenie, na ktoré však nemá podľa zákona nárok. Trestný čin daňového podvodu možno preto označiť za tzv. komisívny delikt, ktorý sa vyčerpáva určitou činnosťou a nevyžaduje sa vyvolanie následku.