K zmene žaloby v súvislosti s nováciou a k účinkom predloženia listín v súvislosti s prejavom vôle vedúcim k zmene žaloby

I. Podľa § 216 ods. 1 C. s. p. súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Citované ustanovenie znamená nielen viazanosť výškou žalobného návrhu (teda žalovanou sumou, výškou úrokov či obdobím, za ktoré sa požadujú), ale aj viazanosť právnym vzťahom, z ktorého sa uplatňuje nárok, a konkrétnym nárokom z tohto vzťahu. Pre posúdenie toho, aký nárok žalobca uplatňuje, je rozhodné vymedzenie skutočností tvrdených v žalobe. Práve preto judikatúra už skôr uzavrela, že zmena týchto rozhodných skutočností je zmenou žaloby, a to aj keď sú oba uplatnené nároky založená na tej istej zmluve (porov. judikát R 33/2010, ale napr. aj uznesenie NS SR sp. zn. 1 MObdoV 21/2013). Táto úprava je v súčasnosti výslovne obsiahnutá v § 140 ods. 2 C. s. p. Z ustanovenia § 570 ods. 1 Obč. zák., ktorý upravuje účinky dohody o zmene záväzku (novácii) a ktorý je výslovne citovaný aj v spornej dohode, pritom vyplýva, že v jej dôsledku jeden záväzok zaniká a druhý vzniká. Ak teda žalobca chce namiesto zaniknutého nároku uplatniť nový nárok vzniknutý nováciou, nešlo by len o zmenu rozhodujúcich skutočností, ale priamo o uplatnenie nového práva v zmysle § 140 ods. 1 C. s. p., teda takisto o zmenu žaloby.

II. Ustanovenie § 140 C. s. p. predpokladá, že žalobca prejaví vôľu zmeniť žalobu, teda prejaví vôľu, aby sa predmetom konania stal iný nárok (aj keď ju výslovne ako zmenu žaloby neoznačí). Len samotné predloženie listinného dôkazu, navyše citovaného v úplne iných súvislostiach, však súd nemôže považovať za prejav vôle žalobcu uplatniť akékoľvek nároky, ktoré by z tohto listinného dôkazu snáď mohli vyplývať.