K zmene hraníc poľovného revíru

Najvyšší súd poukazuje na § 3 ods. 2 písm. c) Zákona o poľovníctve, podľa ktorého poľovné pozemky, z ktorých je poľovný revír uznaný, musia byť celé zahrnuté do niektorého poľovného revíru. Z uvedeného vyplýva (gramatický a logický výklad), že poľovný pozemok môže byť zahrnutý len do jedného poľovného revíru. V prípade, ak by zákonodarca mienil pripustiť zaradenie pozemkov do viacerých poľovných revírov, uvedený zámer by legislatívne ošetril tak, aby boli vyriešené prípadné kompetenčné a obdobné konflikty. Formulácia ustanovenia, ktorá predpokladá zaradenie „do niektorého poľovného revíru“ predpokladá zaradenie do jedného konkrétneho revíru, ktorý bude následne spravovať konkrétne poľovnícke združenie. Správne orgány vychádzali z toho, že pozemky majúce tvoriť poľovný revír Gregerová sú zaradené do uznaného poľovného revíru Jatník, preto aplikujúc právny názor vyslovený vyššie postupovali správne, ak neuznali navrhovaný poľovný revír Gregerová dôvodiac, že poľovné pozemky, ktoré majú byť súčasťou navrhovaného poľovného revíru, sú aktuálne zaradené v už existujúcich poľovných revíroch. Postup zmeny hranice poľovného revíru upravujú ust. § 9 a § 10 Zákona o poľovníctve. V žiadnom prípade konanie podľa § 10 Zákona o poľovníctve nie je subsumované pod konanie podľa § 4 Zákona o poľovníctve. Na to, aby sa navrhovateľ mohol v prejednávanej veci úspešne domáhať uznania poľovného revíru, ktorý je súčasťou iného poľovného revíru, musí sa najprv úspešne domôcť zmeny hraníc už existujúceho poľovného revíru tak, že predmetné územie bude z neho vyčlenené. Prípadné komplikácie, ktoré v rámci procesu vyvstanú, nemôžu byť prekážkou zákonného postupu a aj logického postupu.