K zmareniu účelu zmluvy pri finančnom leasingu a k dojednaniu generálneho zákazu odstúpenia od tejto zmluvy pre leasingového nájomcu

I. Žalobca nemohol odstúpiť od leasingovej zmluvy v zmysle § 356 Obch. zák., pretože základný účel po jej uzavretí nebol zmarený. Žalovaný si splnil povinnosť zakúpiť predmet leasingu od dodávateľa a poskytnúť ho do užívania žalobcovi. Žalovaný nenesie zodpovednosť za to, čo sa stane s predmetom leasingu po tom, ako sa dostal do dispozície žalobcu, a ani nemožnosť užívania predmetu leasingu počas celej doby nezbavuje žalobcu povinnosti platiť leasingové splátky. V žiadnom prípade teda nedošlo k zmareniu základného účelu zmluvy, ktorým treba rozumieť taký účel, dosiahnutie ktorého bolo jediným dôvodom na uzavretie zmluvy. Pri finančnom leasingu je základným účelom leasingovej zmluvy poskytnutie finančného plnenia, ktorú povinnosť si leasingový prenajímateľ splnil a na tejto skutočnosti sa ani po uzavretí leasingovej zmluvy nič nezmenilo.

II. Odvolací súd sa zároveň stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že vo Všeobecných leasingových podmienkach je vylúčená „akákoľvek“ možnosť žalobcu ako nájomcu odstúpiť od leasingových zmlúv. V kontexte na charakter finančného leasingu nemožno uvedené ustanovenie považovať ani za neplatné z dôvodu rozporu s dobrými mravmi a so zásadou poctivého obchodného styku. Žalobca so všetkými zmluvnými dojednaniami súhlasil, čo potvrdil svojim podpisom na leasingových zmluvách i Všeobecných leasingových podmienkach. S poukazom na to, že žalovaný si svoju povinnosť prefinancovať predmet leasingu splnil a žalobca predmet leasingu prevzal, nemožno vylúčenie možnosti žalobcu odstúpiť od leasingovej zmluvy považovať za rozpor so zásadou poctivého obchodného styku.