K závislosti výroku o zamietnutí žaloby „v prevyšujúcej časti“ od výroku o priznaní časti žalovaného nároku

I. Sťažovateľka napadla odvolaním výrok I rozsudku okresného súdu, ktorým bola zaviazaná zaplatiť presne kvantifikovanú časť žalovaného nároku. Ak bol potom výrok II, odvolaním sťažovateľky nenapadnutý, formulovaný tak, že v prevyšujúcej časti sa žaloba zamieta, kvantifikácia tejto „prevyšujúcej časti“ nebola možná bez poznania komplementárnej časti žalovanej sumy, pri ktorej bola žalobkyňa úspešná. Eventuálna právoplatnosť rozsudku okresného súdu by teda znamenala, že žaloba bola zamietnutá v časti 50 000 eur (keďže žalobkyňa žalovala náhradu nemajetkovej ujmy 100 000 eur), hoci vo výroku prvoinštančného rozsudku zamietnutá suma presne určená nebola. Bolo však možné ju identifikovať práve vďaka výroku I obsahujúcemu časť žalovaného nároku, ktorému okresný súd vyhovel. Z procesného hľadiska tak možno uzavrieť, že ak sťažovateľka, poukazujúc na riziko duplicitného priznania náhrady nemajetkovej ujmy a na nepreukázanie niektorých dôvodov vzniku nemajetkovej ujmy žalobkyňou, spochybnila vo svojom odvolaní vyhovujúci výrok práve v otázke vyčíslenia nemajetkovej ujmy, potom materiálne spochybnila aj obsahovú kvantifikáciu komplementárneho výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

II. Ústavný súd uzatvára, že prekročenie rozsahu sťažovateľkinho odvolania krajským súdom v posudzovanej veci neporušuje zákonom ustanovenú požiadavku viazanosti odvolacieho súdu rozsahom odvolania.