K započítavaniu cestovných náhrad do príjmu spotrebiteľa pre účely overenia jeho schopnosti splácať spotrebiteľský úver
I. Čo sa týka cestovných náhrad ... je otázne, do akej miery a v akej výške ich možno považovať za príjem žalovaného na účely skúmania jeho schopnosti splácať úver. V zmysle zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách ide o náhradu výdavkov, ktoré zamestnancovi, resp. inej osobe vzniknú v súvislosti s pracovnou cestou, pri dočasnom pridelení na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi a pod. Cestovné náhrady nemožno považovať za príjem, keďže nahrádzajú náklady, ktoré zamestnanec vynaložil zo svojho, či už ide o preukázateľné výdavky, alebo sú preplácané paušálne.
II. Zo žalobcom predloženého potvrdenia o výške vyplatených cestovných náhrad nemožno zistiť, či a v akom rozsahu boli týmito náhradami kryté skutočné náklady žalovaného v súvislosti s výkonom jeho práce, a do akej miery ich možno považovať za jeho príjem v prípade, že boli vyplácané paušálne a ich výška presahovala skutočné náklady žalovaného. Navyše pokiaľ by aj bol žalovaný teoreticky ušetril určitú sumu z cestovných náhrad (diét), tak by sa jednalo iba o určitú sumu, ktorú nie je možné jasne kvantifikovať a ktorá by nemusela byť každý mesiac rovnaká a taktiež nemožno zaručiť, či by žalovanému vôbec nejaká suma z diét ostala. Každopádne cestovné náhrady nemožno považovať za bežný príjem, nakoľko sa jedná o náklady na živobytie.