K zániku mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky

Ustanovenie čl. 81a písm. f) Ústavy Slovenskej republiky upravuje zánik mandátu poslanca ex constitutione v záujme ochrany integrity legitimity národnej rady ako ústavného orgánu, do ktorého pôsobnosti okrem iného patrí uznášať sa na ústave, ústavných a ostatných zákonoch a kontrolovať, ako sa dodržiavajú [čl. 86 písm. a) ústavy]. Hoci poslanci národnej rady získavajú demokratickú legitimitu na výkon poslaneckého mandátu na základe výsledku volieb, pričom mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi (čl. 73 ods. 2 ústavy), ich mandát je limitovaný povinnosťou rešpektovať ústavu a právny poriadok Slovenskej republiky. Ústava poslancom ukladá, aby štátnu moc, ktorá je im zverená, a svoj poslanecký mandát vykonávali v záujme jej občanov a, pokiaľ ide o ich správanie, aby dodržiavali ústavu a ostatné zákony (čl. 75 ústavy). S ohľadom na uvedené možno uzavrieť, že účelom inštitútu zániku poslaneckého mandátu podľa čl. 81a písm. f) ústavy je posilňovanie právneho štátu a ochrana dôvery v zákonný a legitímny výkon ústavou zverenej moci národnou radou, ako aj dôvery v zákonný a legitímny výkon zverenej ústavnej funkcie zo strany jednotlivých poslancov. V súlade s uvedeným účelom spája čl. 81a písm. f) ústavy právny účinok zániku poslaneckého mandátu s prípadmi, v ktorých súd právoplatne rozhodol o vine poslanca zo spáchania trestného činu, ktorého sa dopustil úmyselne (vo forme úmyselného zavinenia). V prípadoch ostatných (nedbanlivostných) trestných činov obmedzuje čl. 81a písm. f) ústavy zánik poslaneckého mandátu na prípady, v ktorých súd v právoplatnom odsudzujúcom rozsudku uložil dotknutému poslancovi trest odňatia slobody a zároveň nerozhodol o podmienečnom odložení jeho výkonu, pričom podstata a charakter výkonu trestu odňatia slobody sa dostáva do nevyhnutnej kolízie s ústavnou požiadavkou osobného výkonu poslaneckého mandátu (čl. 73 ods. 2 ústavy).