K zániku fixných zmlúv a k jeho následkom

Fixné zmluvy sú charakteristické tým, že majú presne stanovenú dobu plnenia a (súčasne) veriteľ nemal na oneskorenom plnení záujem. Na skutočnosť, že oneskorené plnenie nemá pre veriteľa význam, reaguje zákon zvláštnou úpravou, a to dôsledkami omeškania. Fixné zmluvy sa omeškaním od počiatku rušia, pokiaľ veriteľ neoznámi dlžníkovi bez zbytočného odkladu, že na plnení trvá. K zániku fixných zmlúv podľa platného práva dochádza na základe zloženej právnej skutočnosti, ktorej naplnenie predpokladá omeškanie dlžníka a uplynutie lehoty „bez zbytočného odkladu“, v ktorej veriteľ dlžníkovi neoznámi, že na splnení trvá. Ak nastanú okolnosti predvídateľné vo vyššie citovanom § 518 Občianskeho zákonníka, fixná zmluva sa od počiatku ruší, to znamená, že zanikajú s účinkami ex tunc všetky práva a povinnosti, ktoré tvoria obsah záväzkového vzťahu, ktorý bol fixnou zmluvou založený. Pokiaľ niektorá zo strán poskytla podľa zmluvy plnenie, ide o plnenie bez právneho dôvodu, ktorý odpadol a takéto plnenie je bezdôvodným obohatením, ktoré treba vydať. Pri posúdení otázky, či je zmluva fixnou alebo nie, je potrebné vyjsť z charakteru zmluvy, ktorý sa premieta i do spôsobu jej ukončenia. Podstatou fixnej zmluvy je skutočnosť, že záujem veriteľa na poskytnutí plnenia sa koncentruje len na dobu do určeného termínu plnenia, poprípade priamo na určený termín plnenia, po tomto termíne veriteľ záujem na plnení stráca, vecný dôvod plnenia tým odpadá. Fixné zmluvy zanikajú práve z tohto dôvodu, že ďalšie trvanie zmluvy už nemá vecné opodstatnenie. Pri fixných zmluvách preto musí byť vždy zrejmé, že veriteľ skutočne na oneskorenom plnení nemá záujem, teda že jeho záujem na plnení zaniká práve uplynutím dohodnutej doby plnenia a oneskorené plnenie už pre neho nemá význam. Pokiaľ tieto predpoklady nie sú splnené, o fixnú zmluvu sa nejedná.