K zámene petitu podľa § 137 písm. c) CSP s petitom podľa § 137 písm. d) CSP v prípade, ak oba petity vedú k rovnakému výsledku

I. Ak by vo vzťahu k ust. § 137 písm. d) CSP nemalo byť ust. § 34 ods. 2 katastrálneho zákona považované za osobitnú úpravu, znamenalo by to, že sa prijatím Civilného sporového poriadku stalo ustanovenie § 34 ods. 2 katastrálneho zákona obsolentným (už prakticky nepoužiteľným), k čomu podľa odvolacieho súdu nová procesno-právna úprava nesmerovala.

II. Ak právna úprava akceptuje súdne rozhodnutie o neplatnosti právneho úkonu ako do katastra nehnuteľností zapísateľný výsledok sporového konania iniciovaného na podklade ust. § 137 písm. d) CSP, treba pripustiť aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ak táto neznamená len parciálne riešenie daného problému a ak sa ňou odstráni právna neistota, t. j. právne postavenie strán sporu sa stane istým bez toho, že by muselo nasledovať ešte ďalšie súdne konanie. Ak teda súdne rozhodnutie je v konkrétnom prípade spôsobilé obnoviť stav zapísaný v katastri nehnuteľností pred neplatným právnym úkonom, žalobu o určenie jeho neplatnosti nemožno a priori vylúčiť ako procesne neprípustnú. Podľa odvolacieho súdu len takýto výklad zodpovedá úmyslu zákonodarcu „vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej“. Práve v rozpore s uvedeným by bolo konštatovanie, že formálne je žaloba o neplatnosť právneho úkonu k nehnuteľnosti podľa § 137 písm. d) CSP neprípustná (i keď by inak uspokojivo riešila daný právny vzťah) a treba podať žalobu o určenie, že tu právo je alebo nie je, lebo tým by práve došlo k zbytočnému rozmnoženiu sporov.

III. Podľa odvolacieho súdu by nebolo ústavne akceptovateľným (viď aj čl. 3 ods. 1 Základných princípov Civilného sporového poriadku) zamietnuť žalobu žalobcu v zásade len vzhľadom na formuláciu žalobného petitu a tým nepriamo povedať, že si má na ochranu svojho právneho postavenia podať novú žalobu vychádzajúcu v podstatnom z toho istého skutkového základu, akurát s inak formulovaným petitom (znejúcim napr. na určenie spoluvlastníckeho podielu žalovanej ako pôvodnej podielovej spoluvlastníčky, ktorá jeho predkupné právo porušila). Jednoducho by nebolo správnym nútiť žalobcu k tomu, aby v podstate na rovnakých skutkových okolnostiach podal novú žalobu smerujúcu k opätovnému zápisu žalovanej ako podielovej spoluvlastníčky v katastri nehnuteľností (a riešiacu aktuálny zápis žalovaného ako podielového spoluvlastníka), ak ten istý výsledok je dosiahnuteľný už podanou žalobou. Zmyslom procesného práva je totiž poskytnutie ochrany subjektívnym právam vyplývajúcim z práva hmotného a nie vytváranie prekážok na ich presadenie. Podľa odvolacieho súdu nemožno uprednostniť striktnú aplikáciu procesnej normy na úkor spravodlivej ochrany porušeného práva.