K základným podmienkam vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy a k povinnostiam navrhovateľa

I. Rozsah súdneho prieskumu pri rozhodovaní o návrhoch na vyhlásenie vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy je vymedzený v § 425 zákona č. 162/2015 Z. z.. Z ustanovenia § 427 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. vyplýva, že podmienky taxatívne vymedzené v ustanovení § 425 zákona č. 162/2015 Z. z. musia byť splnené kumulatívne, t. j. v prípade nesplnenia čo aj jednej z nich, nemožno rozhodnutie cudzieho orgánu verejnej správy prehlásiť za vykonateľné a návrh je nutné zamietnuť. Úlohou správnych súdov v tomto súdnom konaní nie je preskúmavať celý priebeh administratívneho konania vedeného v zahraničí, ale len to, či konanie pred cudzím orgánom verejnej správy zodpovedalo základným predpokladom spravodlivého konania. Medzi tieto základné predpoklady patrí najmä to, či osoba, proti ktorej sa konanie v žiadajúcom štáte viedlo:

- vedela, alebo mala možnosť sa dozvedieť, že je voči nej vedené konanie,

- mala možnosť vo veci sa vyjadriť,

- mala priestor na prípadné podanie námietok na obranu svojich práv,

- na tieto námietky bolo relevantným spôsobom odpovedané,

- exekučný titul, ktorého vykonateľnosť sa má prehlásiť, jej bol účinným spôsobom doručený.

II. Záver o zachovaní základných požiadaviek spravodlivého konania je možné prijať len v prípade preukázania, že boli splnené podmienky vymedzené uvedené v § 425 zákona č. 162/2015 Z. z..

III. Za zásadnú a v prejednávanej veci nepreukázanú, považuje správny súd podmienku podľa § 425 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z.. Splnenie týchto podmienok musí tvrdiť, a zároveň správnemu súdu preukázať navrhovateľ.

IV. Správny súd nevylučuje, že exekučné tituly podľa zahraničných právnych úprav môžu mať aj inú formu, ako formu rozhodnutia. Obdobné prípady sa vyskytujú aj v slovenskej právnej úprave. Taktiež správny súd nevylučuje, že zahraničný právny poriadok môže mať špecifickú právnu úpravu administratívneho konania, vrátane doručovania, odlišnú od právnej úpravy Slovenskej republiky, založenú na rozličných právnych princípoch. Práve preukázanie dodržania všetkých požadovaných podmienok a ich súlad s relevantnou zahraničnou právnou úpravou, zaťažuje žiadajúci štát. Správny súd nesúhlasí s argumentáciou navrhovateľa, že je potrebné vychádzať z prezumpcie správnosti údajov uvedených orgánom žiadajúceho štátu v žiadosti. Tomuto záveru nenasvedčujú ani podmienky vymedzené v § 425 zákona č. 162/2015 Z. z., ktorých splnenie je správny súd povinný skúmať. Takýto postup, že by správny súd mal akceptovať bez ďalšieho navrhovateľom uvádzané tvrdenia, na základe údajov poskytnutých žiadateľom (bez ich preukázania) nepredpokladá ani Dohovor (majúci v zmysle článku 7 ods. 5 Ústavy SR prednosť pred zákonmi), ktorý v článku 13 bod 2 upravuje po prijatí žiadosti o administratívnu pomoc, dožiadaným štátom o. i. uznať exekučný titul dožadujúceho štátu v súlade s ustanoveniami účinnými v dožiadanom štáte, pričom uznanie sa vykonáva prostredníctvom súdneho konania o vykonateľnosti (§420 až § 429 zákona č. 162/2015 Z. z.), na ktoré odkazuje ustanovenie § 18 ods. 3 zákona č. 466/2009 Z. z..