K začiatku plynutia premlčacej doby nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu odmeny advokáta zaplatenej v rozpore s § 18 ods. 4 zákona o advokácii

I. Súd nesprávne aplikoval ust. § 11 ods. 3 veci druhej Advokátskeho poriadku SAK, podľa ktorého je advokát povinný vyúčtovať klientovi odmenu za poskytnuté právne služby v lehote 30 dní odo dňa skončenia zastupovania, od čoho súd prvej inštancie odvodil, že prvý deň 30-dňovej lehoty začal plynúť v nasledujúci deň po odvolaní plnomocenstva. II. Advokátsky poriadok SAK podrobnejšie upravuje práva a povinnosti advokáta pri výkone advokácie; je súborom pravidiel profesijnej etiky, ktoré je advokát povinný dodržiavať. Nie je to však všeobecne záväzný právny predpis, keď tento len v rámci stavovskej organizácie advokátov vychádza zo zákona o advokácii a z tradícií slovenskej advokácie. Nemožno preto viazať lehotu určenú v internom predpise SAK, ktorý je záväzný vo vzťahu ku Slovenskej advokátskej komore a všetkým advokátom združeným v Slovenskej advokátskej komore, aj na subjekty mimo týchto subjektov, a preto nemožno ani vyvodzovať ich vedomosť o takýchto lehotách v internom predpise SAK pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty.

III. Nemožno ani prisvedčiť tvrdeniu žalobkyne, že počítanie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty treba odvodzovať od dátumu 05. 11. 2013 z dôvodu, že v tento deň sa od svojho právneho zástupcu dozvedela, že pokiaľ ju žalovaný, ako advokát, v priebehu poskytovania právnej služby neinformoval o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, odmena mu nepatrí v zmysle § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z. z., týmto momentom sa dozvedela, že u žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie.

IV. Bolo potrebné posúdiť okamih začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na deň nasledujúci po tom, čo žalobkyňa žalovanému odvolala plnú moc na zastupovanie.