K začiatku plynutia premlčacej doby nároku na náhradu škody spôsobenej advokátom v dôsledku straty možnosti vymáhania pohľadávky kvôli jej premlčaniu
I. Pri riešení otázky premlčania nároku na náhradu škody spôsobenej advokátom jeho klientovi je nevyhnutné v prvom rade vymedziť, aká ujma má byť uhradená. Začiatok objektívnej i subjektívnej premlčacej doby môže byť totiž veľmi rozdielny v závislosti na tom, za akú konkrétnu ujmu je náhrada požadovaná a ďalej i na tom, ako k tejto ujme došlo, t.j. v čom spočíva pochybenie advokáta.
II. Ujmou, ktorej náhrady sa žalobkyňa domáha, je škoda spočívajúca v strate majetkového prínosu - v strate pohľadávky. K vzniku škody spočívajúcej v strate pohľadávky dochádza okamihom, kedy je vzhľadom k okolnostiam prípadu nepochybné, že pohľadávka voči dlžníkovi je nevymožiteľná. Ak nenastala taká situácia už skôr, potom škoda spôsobená neuspokojením nevymožiteľnej pohľadávky vzniká práve okamihom, kedy dlžníkom bola námietka premlčania vznesená, a k tomuto okamihu sa viaže začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby.
III. Plynutie subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej stratou pohľadávky potom začína toho dňa, kedy sa poškodený dozvedel o skutočnosti, že proti jeho pohľadávke na náhradu škody bola vznesená námietka premlčania, lebo toto sú tie skutkové okolnosti, na ktorých základe možno dôvodiť vznik škody a približne i jej rozsah.