K začiatku plynutia lehoty pre podanie žaloby na obnovu konania v prípade podania žaloby z dôvodu rozporu s rozhodnutím podľa § 397 písm. e) CSP

I. Žalobca je toho názoru, že návrh na obnovu konania nebol podaný v rámci subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania, nakoľko návrh bol na tunajší sud podaný dňa 08.04.2016, hoci rozhodnutia Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, ktoré žalovaný uvádza ako dôvod obnovy konania, boli v Úradnom vestníku uverejnené dňa 27.06.2000, dňa 27.06.2000 a dňa 21.11.2002. Dňom uverejnenia týchto rozhodnutí sa tieto stali známe každému, koho sa týkajú a z toho dôvodu nemožno návrh na obnovu konania považovať za podaný včas, t.j. v lehote troch mesiacov od času, kedy sa žalovaný o dôvode obnovy konania mohol dozvedieť.

II. Hlavnou odvolacou námietkou bolo podľa žalobcu nedodržanie objektívnej a subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. Z citovaného ustanovenia § 404 C.s.p. vyplýva, že zákon pripúšťa, aby bola žaloba na obnovu konania podaná aj po uplynutí objektívnej lehoty troch rokov po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia z taxatívne vymedzených dôvodov, za predpokladu dodržania subjektívnej 3-mesačnej lehoty. Je potrebné uviesť, že možnosť podať žalobu na obnovu konania po uplynutí trojročnej lehoty v prípade, ak existuje rozpor obnovou napadnutého rozhodnutia s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev upravoval aj Občiansky súdny poriadok v ust. § 230. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na Rozhodnutie Súdneho dvora ES Cofidis C-473/00, podľa ktorého procedurálne obmedzenie doby, počas ktorej je možné nekalosť klauzuly namietať, sa neaplikuje. K dodržaniu, resp. namietanému nedodržaniu subjektívnej lehoty odvolací súd uvádza, že začiatok jej plynutia sa neviaže na moment zverejnenia rozhodnutí, ktoré sú dôvodom obnovy, ale na subjektívny moment a to čas, kedy sa žalovaný od súdneho exekútora dozvedel o dôvode obnovy, resp. ho mohol uplatniť.