K zabezpečovaciemu opatreniu v prípade, že pohľadávka žalobcu je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti tretej osoby

Odvolací súd chápe snahu žalobcu zabezpečiť svoju pohľadávku iným spôsobom, ako záložným právom k nehnuteľnosti tretej osoby (intervenientky), a to za účelom zvýšenia istoty, že sa uspokojí z majetku svojich dlžníkov, a nie z majetku tejto tretej osoby, čím zároveň predíde iným prípadným súdnym konaniam, zároveň však dáva do pozornosti, že ani v podstatne nepriaznivejšej situácii, než v ktorej sa žalobca ocitol v prejednávanom prípade, napr. v prípade absolútneho zániku záložného práva napr. pre zničenie zálohu, by nebolo možné uvedenú situáciu riešiť zriadením záložného práva k inej nehnuteľnosti formou zabezpečovacieho opatrenia bez toho, aby bola splnená podmienka osvedčenia obavy, že exekúcia bude ohrozená. Táto podmienka by však, ako už bolo uvedené vyššie, nemohla byť odôvodnená len existenciou dlhu voči žalobcovi, ale muselo by byť osvedčené konanie dlžníka, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť exekúciou, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Povedané inak, ani zničenie predmetu zálohu by nezakladalo dôvody na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia k ďalšiemu majetku dlžníka, ak by nebolo osvedčené, že k zničeniu zálohu došlo zavinením dlžníka, alebo že tento uskutočňuje kroky smerujúce k tomu, aby prípadná exekúcia z jeho zvyšného majetku bola zmarená, či sťažená. Pokiaľ však v prejednávanom prípade žalovaní č. 3 a č. 4 nezavinili, že došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetu záložného práva (k spornému bytu) zo žalovanej č. 1 na intervenientku, a zároveň nebolo osvedčené, že by so svojim nehnuteľným majetkom, ktorý tvoria predmetné nehnuteľnosti, akýmkoľvek spôsobom nakladali, alebo aspoň mienili nakladať, žalobca neosvedčil existenciu dôvodnej obavy z ohrozenia svojej prípadnej exekúcie a z tohto dôvodu nariadenie zabezpečovacieho opatrenia okresným súdom na mieste nebolo.