K vzniku nároku na odmenu advokáta v prípade, že stále prebieha vymáhanie trov právneho zastúpenia

Osobou oprávnenou na náhradu trov konania môže byť len strana sporu. Ust. § 149 ods. 1O.s.p. (aktuálne § 263 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku, pozn.aut.) upravuje tzv. platobné miesto a v konečnom dôsledku sleduje ochranu záujmov advokáta tým, že náhrada trov je vyplácaná na jeho účet. Je však nepochybné, že zo zákona advokát nemá žiadne právo si tieto peniaze ponechať, ani ich zadržať inak, než na základe dohody s klientom, pričom je povinný vykonať vyúčtovanie. Súd prvej inštancie správne právne posúdil, že advokát má právo na odmenu. Toto právo advokátovi však patrí len vo vzťahu voči jeho klientovi. Advokát nemá žiadne právo na odmenu voči tretej osobe, či už ďalším účastníkom konania, osobám zúčastneným na konaní alebo voči súdu v podobe náhrady trov konania. Toto právo na náhradu trov konania má len strana sporu. Keďže Občiansky súdny poriadok, zákon o advokácii a ani žiaden iný predpis, rovnako ani Civilný sporový poriadok nezakotvuje právo advokáta na náhradu trov konania, ktoré vznikli jeho klientovi v konaní pred súdom, nie je právne významná skutočnosť, že sa vedie exekučné konanie v ktorom sú vymáhané aj trovy konania, pretože oprávneným v exekučnom konaní nie je právny zástupca žalovaného z konania ale oprávneným voči povinnému je len žalovaný. Teda je právne bezvýznamné, že táto exekúcia stále prebieha a budú v nej trovy konania vzniknuté v konaní vymáhané.